„…začali hovoriť inými jazykmi…“ (Sk 2, 4)

V predvečer Turíc mi píše Humenčanka, ktorá žije na predmestí Londýna, a prosí ma, aby som jej pomohol dôstojne preložiť z angličtiny do slovenčiny jednu prosbu, ktorú na zajtrajšej slávnosti bude čítať. Prosieb bude dokopy päť – ďalší štyria lektori pochádzajú z Guatemaly, Malawi, Talianska a Zimbabwe. Takí rôzni, a predsa zjednotení v tej istej viere, v tej istej Cirkvi. Zjednocujúcim prvkom tu nie je náhoda, ani spoločné bydlisko, ani rovnaká reč. Zjednocuje nás Duch.

Pripadá mi, že aj hociktorá rodina, v ktorej všetci rozprávajú tým istým jazykom, povedzme rodnou slovenčinou, sa môže dostať do stavu, že si jej členovia vôbec nerozumejú. Áno, najbližší sa môžu stať najväčšími cudzincami. Preto potrebujeme dnes zvolávať Ducha na naše rodiny, do našich vzťahov. On nám pomáha pretlmočiť do správnej reči, do správneho gesta, správnej situácie, správnych slov, správneho skutku, čo prežívame vo svojich srdciach, aby sme sa stali vzájomne zrozumiteľnejšími, prijateľnejšími a milovaniahodnejšími. A aj keď sa nám zdá, že nás nezjednotí už nič, predsa len nepodceňujme zjednocujúcu moc Ducha.

V onej farnosti na predmestí Londýna prečíta zajtra veriaci z Malawi vo svojej rodnej reči túto prosbu: „Darom Ducha Svätého je aj dar zmierenia. Modlime sa, aby sme k našim bratom a sestrám pristupovali s odpustením a toleranciou, a aby sme sa stali tvorcami pokoja v našich rodinách, v našich spoločenstvách a v našom svete.“

Peter Fogaš

 

Ďalšie príspevky

2. nedeľa „C“

Ak by však Boh, ktorý je spoločenstvom osôb, išiel proti láske, išiel by sám proti sebe...

33. nedeľa „B“

Ježiš, ktorý je „cesta, pravda a život“, má moc oslobodiť nás z pút klamstva a pretvárky...