A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn…“ (Mk 9, 7)

Stáva sa, že rodičia si vysnívajú dieťa. To, ktoré je im pri narodení dané, však nemusí spĺňať ich ambície. Ak ho rodičia neprijmú s láskou také, aké je, cíti od rodičov odmietnutie. Napríklad niekto chcel chlapca a narodilo sa dievčatko. Naše deti majú iné záujmy, inú povahu, iné nadanie, inú postavu, iné zdravie, ako sme čakali. Každý rodič by si mal v určitom okamihu uvedomiť, že toto je moje skutočné dieťa. Moje jedinečné bábätko, môj školák, môj tínedžer, moja dospelá dcéra, môj dospelý syn a učiť sa, ako múdro a s úctou sa k nemu správať. Byť dobrým rodičom dá zabrať, ale stojí to za to. Každé dieťa je iné a potrebuje byť prijaté a milované jedinečnou a neopakovateľnou láskou. Dá mu to istotu a zdravé sebavedomie.

John Eldredge vo svojej knihe uvádza dôležitú vetu, ktorú by mal v rôznych obmenách hovoriť otec svojej dcére: Si pekná, si krásna práve taká, aká si. A čo má hovoriť svojmu synovi? Zvládneš to, dokážeš to, si dobrý. Je veľa dcér a synov, ktorí sa týchto viet od svojich otcov nedočkali.

(Rada pre rodinu KBS: Rozprávajme sa o rodine! Buďme rodinou!, Kumran, Bratislava 2017, str. 45-46.50).

Ďalšie príspevky

2. nedeľa „C“

Ak by však Boh, ktorý je spoločenstvom osôb, išiel proti láske, išiel by sám proti sebe...